Technológie nám iba pomáhajú – alebo nie?

Z veľkej časti máme vďaka nim jednoduchší život. To, s čím sme sa kedysi stretávali len vo filmoch, je dnes vo veľa prípadoch realitou. Veľa z technológií pracuje tak, ako má a pomáhajú nám. A potom sú tu tie, ktoré v praxi narážajú na najrôznejšie úskalia a nečakané problémy. Pýtate sa, aké?

Odomykáte telefón svojou tvárou?

Technológia rozpoznávania tváre, ktorá bola dlho utópiou, sa dnes bežne využíva na rôzne účely. Od prihlasovania sa k smartfónom, stráženia a hľadania podozrivých osôb až po bezpečnosť. Je teda nesporné, že systémy na biometrické rozpoznanie tváre majú mnoho pozitívnych a veľmi žiadaných použití. Na druhej strane, práve kvôli tomu mnoho spoločností a organizácii po celom svete buduje vskutku masívne databázy osobných údajov a biometrických identifikátorov. Výsledkom je, že pomerne v krátkej dobe sa môže prakticky každá osoba stať „verejne známa“. Myslíte si, že vám sa to nestane? Tak si prečítajte podmienky použitia Facebooku alebo inej sociálnej siete, ktorá je zdrojom pre všetky databázy a snahy rozpoznať každú jednu tvár, ktorá chodí po tomto svete.

Pri navigácii nestrácajte zdravý rozum

Potom tu máme čoraz obľúbenejšie drony. V posledných rokoch došlo k obrovskému nárastu nedostatkov a prerušení letu práve v dôsledku bezohľadných dronových pilotov. Iba v Anglicku odklonili v priebehu jedného mesiaca kvôli nim štyri lety a dokonca sa na štvrťhodinu musela uzavrieť aj jedna letová dráha. Že vďaka navigácii sa určite nestratíte? Nesúhlasilo by s vami určite veľké množstvo ľudí. V Austrálii takto boli napríklad štyria mladíci navigáciou navedení do priekopy, kde v aute strávili štyri dni, kým ich prišli vyslobodiť. Nemecký vodič sa zasa ocitol s autom na lyžiarskom svahu, keď ignoroval značenia na ceste a slepo sa nechal viesť svojím navigačným systém. A svoje by o tom vedel povedať asi aj vodič kamiónu, ktorý z rakúskej časti prešiel kamiónom po cyklomoste v Devínskej Novej Vsi. Na vine bola opäť údajne zlá navigácia.

Možno aj vy máte „duševnú poruchu“

Robenie populárnych selfie sa už stalo nebezpečnejším, než sú útoky žralokov na ľudí. Len v Indii zomrelo kvôli selfie už 76 ľudí, nasleduje Pakistan s 9 prípadmi a USA s 8. V roku 2014 spadla z útesu v Portugalsku aj poľská dvojica, ktorá si robila selfie priamo so svojimi deťmi. Našťastie napokon nehodu prežili. Ak teda uvažujete na každom mieste, kam prídete, o tom, z ktorého uhla by bolo najlepšie urobiť si selfie, mali by ste vedieť aj to, že vedci už označujú robenie si selfie za určitú formu duševnej poruchy. Moderné technológie nás teda neoberajú iba o vzťahy a komunikáciu, ako je im dnes častokrát pripisované a vyčítané, ale aj o určité duševné schopnosti. Je vedecky dokázané, že sa zhoršili naše schopnosti počítať, pamätať si, správne písať či namáhať mozog ako taký. Táto pohodlnosť nám nielen zhoršuje zdravie, ale vplýva aj na naše okolie. Neznamená to, že musíme byť spiatočnícki – je určite dobré využívať to, čo nám vie každodenný život uľahčiť. Občas však nezaškodí byť trochu „retro“ a vymeniť lajk za objatie či obrazovku mobilu za zošit a pero.